Treťohory
Treťohory
Treťohory sa začali asi pred 65 mil rokov. Rozdelujú sa na staršie a mladšie.
V treťohorách pokračovala a vrcholila horotvorná činnosť - alpínske vrásnenie. Podnebie bolo zo začiatku veľmi teplé ale postupne sa ochladzovalo. Na začiatku treťohôr žili v mori driekovce a numulity. Mali vápenatú kostru tvaru mince alebo šošovice. Život v mori sa začal podobať dnešnému. Žili v ňom Lastúrniky, ulitníky, koraly, ježkovia, kraby ale aj veľryby tulene a žraloky. Na súši sa vo vlhkých oblastiach rozkladali lesy. Rástli v nich prevažne krytosemenné rastliny - javory, buky, palmy, figovníky, magnólie. Vyskytovali sa aj nahosemenné rastliny - ihličnaté rastliny. Začal sa rozvíjať aj nový typ prostredia - lúky pokryté trávami.
Významný bol vývoj chobotnáčov a veľkých kopytníkov, ktoré sa prispôsobili trávnatým stepiam. Objavovali sa rôzne mäsožravce. V jazerách kmene odumretých stromov prekrývali usadeniny, z ktorých bez prístupu vzduchu vznikali ložiská hnedého uhlia. V plytkých morskych zátokach vznikali ložiská ropy a zemného plynu.
V treťohorách sa našli zvyšky kostí, ktoré pravdepodobne patrili predchodcom človeka.
Život v terciéri
Fauna
Charakteristickým predstaviteľom jednoduchého života v treťohorných moriach boli numulity, dierkavce, ktorých vápencové schránky dosahovali veľkosť až 15 mm. Tieto veľké dierkavce žili najmä v eocéne, konkrétne lutéte a podieľali sa na tvorbe takzvaných numulitových vápencov.[3] Moria boli bohaté aj na koraly a mäkkýše, najmä lastúrniky a ulitníky. Dominantou morí boli kostnaté ryby a žraloky. Niektoré druhy ako napr. karcharodon (od starogréckeho slova karcharodus - ostrozubý) dosahovali obrovských rozmerov.
Na súši nastal veľký rozvoj vtákov a cicavcov, pre ktorých sa vyvinulo vyhynutím dinosaurov priaznivejšie prostredie. Ich výhodami bolo najmä to, že sa starali o potomstvo a mali menšie problémy sa vyrovnať so zmenami klímy. Práve treťohory boli prvým obdobím, v ktorom sa začala živá príroda priblížila dnešnému obrazu. V tej dobe totiž jedna z najstarších skupín primitívnych cicavcov umožnila rozvoj dnešným triedam hlodavcov, kopytníkov a šeliem. Ich prví predstavitelia sa však od dnešných výrazne líšili.
Flóra
Vo flóre treťohôr prevláda zastúpenie krytosemenných rastlín, preto majú veľký význam na výskum palinologické rozbory.
